Zobrazenie vyhľadávania v navigácii

Navigácia

Spolok histórie colníctva a finančnej správy

História

Slovenská republika v poslednom desaťročí zažila toľko zmien, koľko sa jej v minulosti neušlo možno ani za tri desaťročia. Spomínané zvraty sa, samozrejme, v mnohých oblastiach dotýkajú aj colnej správy. Priniesli kvalitatívne zmeny v našom živote, ktoré nás mnohých často nútia porovnávať súčasný stav s minulosťou, či už blízkou alebo vzdialenou. Poďme si teda trochu zaspomínať...

Clo bolo, je aj bude

História colníctva je stará bezmála ako ľudstvo samo. S výnimkou prvotnopospolnej spoločnosti existovalo vo všetkých formách spoločenského zriadenia v úzkej spätosti s dejinami obchodu ako aj podvodného obchodu a pašeráctva. Verejnú dávku za tovar pri prekročení hranice určitého územia, nazývanú clo alebo niekedy aj mýto, považovalo mnoho panovníkov za jednu z najdôležitejších zdrojov príjmu svojej pokladnice. Mýto plnilo funkciu dávky nielen za tovar, ale aj za dopravné prostriedky, používanie ciest, mostov a pod. V týchto dobách bolo možné prenajať si vyberanie ciel a prenajímateľ sa potom vo svojej réžii staral o to, aby žiaden tovar neunikol precleniu bez ohľadu na použitý dopravný prostriedok. V období feudalizmu došlo len k malým zmenám. Aj v tomto období bolo clo doménou panovníkov a opäť dochádzalo k udeľovaniu práva prenajímať clo, v tomto prípade ale prednostne kláštormi alebo inými cirkevnými hodnostármi, čo v konečnom dôsledku viedlo k vyberaniu dvojitého cla - jedného panovníkom a druhého cirkvou.

Mýto chránilo záujmy obchodníkov už vo feudalizme

Slovensko sa odjakživa hrdilo geograficky dôležitou polohou z hľadiska obchodu. Naša krajina sa nachádza v srdci Európy, stala sa preto „prechodným“ miestom pre obchodníkov putujúcich za svojimi obchodmi prakticky na všetky svetové strany. Zároveň bola aj nedeliteľnou súčasťou tzv. „českej cesty“ spájajúcej Uhorsko s českými krajinami v 14. storočí, ale aj tzv. „jantárovej cesty“, spájajúcej Baltské more s Jadranom, ktorá je staršia ako česká cesta. Mnohé podobné obchodné cesty plnili najprv úlohu vojenských ciest slúžiacich na presun vojsk alebo vojenského materiálu počas výbojov, napr. rímskych légií.
kupecký vozTieto cesty potom využívali aj obchodníci smerom do provincií a naopak. Mnohé z týchto ciest sa zachovali aj v období formovania Uhorska, ktoré potom existovalo skoro 1000 rokov a jeho súčasťou sa stalo aj územie dnešného Slovenska. K vzniku dôležitých obchodných i vojenských ciest v nemalej miere prispela aj skutočnosť, že cez naše územie preteká vodný tok dôležitý pre celú Európu – Dunaj. Mýto v tomto období do určitej miery zmenilo svoju formu. Nebolo už výlučne len bernou dávkou pre panovníka, ale stalo sa v určitej miere prostriedkom na zabezpečenie ochrany obchodníkov na suchozemských aj vodných cestách a na udržiavanie cestných komunikácií. Sprvu išlo len o vnútorné clo, neskôr sa ale pridalo aj pohraničné mýto na zabezpečenie ochrany štátnych záujmov a štátnych príjmov. Išlo o tridsiatok, teda tridsatinu hodnoty prepravovaného tovaru, neskôr dvadsiatok. Nakoľko základom pre vymeranie poplatku za dovoz alebo vývoz tovaru bola hodnota tohto tovaru, tento poplatok je už možné považovať za clo v jeho dnešnej podobe.

Výšku cla z tovarov určoval zoznam záväzný pre celé Uhorsko

Od konca 14. až do polovice 16. storočia si panovníci zriaďovali colné stanice, aby si zabezpečili príjmy plynúce z výberu cla. Do tohto obdobia nie je možné hovoriť o systematickom vzdelávaní ľudí pohybujúcich sa v oblasti vymeriavania a vyberania cla alebo mýta. Panovníkmi boli zavedené všeobecné smernice pre túto oblasť. Tieto smernice a podmienky v nich si každý panovník vytváral podľa vlastného uváženia a potrieb, pričom sa málokedy prihliadalo na smernice obdobného charakteru susedných zemí. Prenajímatelia výberu cla a aj ich následníci si tieto smernice často vysvetľovali svojským spôsobom a prispôsobovali vlastným potrebám. Dodnes sa zachovali písomnosti dokladujúce prideľovanie výnosov z colných dávok až zo začiatku 12. storočia, colné patenty, zoznamy colných úradov, colné poriadky, colné tarify a inštrukcie pre colné úrady a podobné písomnosti aj z 18. a 19. storočia. Písomnosti, ktoré by dokazovali centralizované vzdelávanie týchto úradníkov pre oblasť colníctva, sa nezachovali. Podľa najväčšej pravdepodobnosti vzdelávanie prebiehalo výcvikom počas vlastnej služby. Od vyberania tridsiatku sa upustilo, vyberal sa tarifou stanovený poplatok. Za základ vyberania cla slúžili stanovené ceny tovarov uvedené v zozname z roku 1655, ktorý sa stal záväznou normou pre celé Uhorsko. Pri pravidelnej aktualizácii sa tento zoznam zachoval a používal až do zániku feudalizmu.

Revolučné roky priniesli zmeny aj do colných taríf

Jozef II. v roku 1788 vydal nový colný poriadok, v ktorom sa stretávame aj s pojmom zakázaných tovarov v dovoze na ochranu vnútorného trhu pred zahraničnou konkurenciou. Po revolúcii v rokoch 1848-1849 a víťazstve nastupujúceho kapitalizmu (až do roku 1882) prešiel colný poriadok niekoľkými zmenami, pre ktoré bolo spoločné obmedzovanie prievozného a vývozného cla. Zameriavalo sa hlavne na clo dovozné pre reguláciu ekonomickej situácie v krajine.
Boj s pašerákmiTento rok priniesol aj nové mýtne tarify platné až do rozpadu monarchie a zjednotenie dovozných ciel pre Rakúsko i Uhorsko. V roku 1907 bol vydaný posledný rakúsko–uhorský colný sadzobník.

Clá nahradili dovozné a vývozné povolenia

Na jeseň v roku 1918 došlo k absolútnemu rozkladu monarchie a zákonitému vzniku nástupníckych štátov v dôsledku mnohonárodnostného charakteru monarchie. Bola medzi nimi aj samostatná Československá republika. Nakoľko boli Čechy v priemyselnej oblasti už v časoch monarchie dosť stabilné, situácia spoločnej republiky voči situácii ostatných nástupníckych krajín bola lepšia. Československo sa zaraďovalo medzi krajiny ekonomicky stredne vyspelé. V dôsledku povojnovej stagnácie v oblasti obchodu nadobúdala čoraz väčší význam colná a obchodná politika. Zahraničný obchod ovplyvňoval hospodársky vývoj, čo nebolo jednoduché vzhľadom na hospodársku rozvrátenosť nástupníckych krajín. Mena bola znehodnotená, namiesto ciel nastúpili dovozné a vývozné povolenia alebo zákazy dovozu a vývozu určitých artiklov. Československo prevzalo posledný rakúsko–uhorský tarif z roku 1906 a 20.2.1919 bol vydaný zákon o colnom území a vyberaní cla. Na jeho základe bolo Československo prehlásené za samostatné colné územie s výhradným právom vykonávania colných kontrol, vymeriavania a vyberania colných dávok. V máji roku 1921 sa zaviedli násobkové colné sadzby. Používali sa koeficienty, ktorými boli základné colné sadzby násobené. Colné sadzby však boli naďalej veľmi vysoké, čím sa podporoval predaj vnútornej produkcie. Konkurencia však bola nízka, a tak to viedlo k neúmernému zvyšovaniu cien. Ceny vo vývoze boli pritom mnohonásobne vyššie.

Martincov colný zákon platil desaťročia

Z pohľadu colníctva u nás bol rok 1927 jedným z najdôležitejších. Priniesol so sebou nový kompaktný colný zákon (tzv. Martincov) č. 114/1927 Zb. zo dňa 14.7.1927. Tento zákon postavil také základy, ktoré sa neskôr stali východiskom pre všetky ostatné nasledujúce colné zákony bez ohľadu na aktuálny politický alebo hospodársky stav krajiny. Československá colná správa v 20. a 30. rokoch fungovala dvojkoľajne. Súbežne s príslušníkmi finančnej stráže na niektorých veľkých colných úradoch pôsobila „maturantská elita“ – colní úradníci vykonávajúci odbornú administratívnu službu. Vyhlásenie Slovenského štátu 14.3.1939 po Mníchovskom verdikte prinieslo úpravy obchodných stykov s colnou cudzinou, aj keď Martincov zákon ostal naďalej v plnej platnosti spolu s aktuálnymi colnými tarifami.

Colná politika uprednostňovala systém medzinárodných dohôd

Roky 1948-1950 sú poznamenané prípravou nového colného systému. Slovenská colná správa sa stáva nedeliteľnou súčasťou československej colnej siete pod záštitou Ministerstva financií, clo však naďalej ostáva nástrojom ochrany ekonomiky.
Ďalším dôležitým medzníkom bolo podpísanie Všeobecnej dohody o clách a obchode – GATT (General Agreement on Tariffs and Trade) 23 zmluvnými stranami 30.10.1947, v ktorej sa signatárske krajiny dohodli na vzájomnom dodržiavaní troch základných princípov:
1) nediskriminovať vzájomný obchod, viazanosť klauzulou najvyšších výhod,
2) ochraňovať vnútorný trh výhradne colnými sadzbami, nie obchodnými opatreniami a
3) riešiť sporné otázky konzultáciami medzi zmluvnými stranami.
Bol to zlomový bod. Colná politika s neobmedzenou právomocou štátov vytvárať si obchodné podmienky podľa vlastných potrieb totiž zmenila svoju formu, uprednostňovala systém medzinárodných zmlúv a dohôd. Vláda vydala 1.7.1947 všeobecný colný sadzobník, ktorý odstránil dvojité a kĺzavé colné sadzby so zásadou, že nové sadzby nesmú prevyšovať valorizačnú úroveň zodpovedajúcu aktuálnemu stavu kurzu koruny voči doláru.

Ústredná colná správa získala nové kompetencie

Vládnym nariadením č. 27 zo dňa 8.7.1952 bola colná správa preradená do rezortu Ministerstva zahraničného obchodu. Pôsobnosť v colných záležitostiach vykonávalo Ministerstvo zahraničného obchodu prostredníctvom Ústrednej colnej správy (ÚCS). Martincov zákon prežil bez zmien až do roku 1953. Berúc do úvahy aktuálne vnútroštátne zmeny bol 24.4.1953 vydaný nový colný zákon č. 36/1953 Zb. s účinnosťou od 1.1.1954, ktorý sa stal základnou právnou normou socialistického colníctva až do roku 1974, kedy nadobudol účinnosť ďalší colný zákon č. 44/1974 Zb. Tento zákon korešpondoval s colnými kódexmi ostatných krajín socialistického tábora. Ich spoločným rysom bol dohľad nad dodržiavaním štátneho monopolu zahraničného obchodu. Prínosom zákona bolo, že zmocňoval ÚCS k vydávaniu smerníc na vykonávanie colného zákona a iných interných predpisov. V predchádzajúcom období totiž toto právo prináležalo výlučne vláde. Ustanovenia o tom, z akého predmetu alebo základu a v akej výške sa clo vyberá, obsahoval colný sadzobník.

Colný zákon sa postupne demokratizoval

Po „nežnej“ revolúcii v roku 1989 sa stal zákon z roku 1974 príliš socialistickým. Trvalo však ďalšie tri roky, kým sa schválil nový colný zákon č. 618/1992 Zb., ktorý viac vyhovoval podmienkam demokratickej spoločnosti. Vývoj ale nie je možné zastaviť, a tak snahy SR o prijatie do Európskej únie (ďalej len EÚ) si vyžiadali ďalšie zásahy do colného zákona v snahe priblížiť sa colnému kódexu EÚ. Dňa 26.6.1996 bol uverejnený colný zákon NR SR č. 180/1996 Z. z. s účinnosťou od 1.7.1996.
A potom sme vstúpili do EÚ... ale to už nie je história.

mjr. v. v. Bc. Zuzana Holodová